Doprava zadarmo nad 50 €Všetko čerstvé a skladom

Kyselka

Objav Vratislavické kyselky (roku 1865)

(Preklad pôvodného textu z nemeckej knihy Dorfchronik (Vesnická kronika) od Antona Jäger.)

To sa stalo nasledovne: Karl Skollaude z čísla 74 v Vratislaviciach na ľavom brehu Nisy na jeseň roku 1862 hĺbil studňu vedľa svojho domu na lúke pri Nise, pre pumpu, ktorá mala zásobovať vodou jeho bielidlo. Studňa je situovaná juhovýchodne od menovaného domu, na mieste, kde sa začína južne dvíhať stráň. Studňa má hĺbku 6 lakťov *, z čoho asi štvrtina musela byť hĺbená do žulového kameňa. V trhlinách tejto žuly sa ukázali tri vodné žily, ktoré zaplnili studňu tak vysoko, že mohla byť vsadená rúrka pre pumpu, čo sa ale stalo až na jar 1863, keď majiteľ začal opäť prevádzkovať svoje bielidlo.

Voda novej studne mala zvláštnu príchuť, ktorá sa pripisovala najprv novému potrubiu studne a strelnému prachu, ktorý bol použitý k rozbitiu skaly; keď sa však príchuť ani po dlhšej dobe nestratila, bola voda označená za zlú, nehodiacu sa ku konzumácii; obyvatelia domu chodili ďalej naberať vodu k doteraz používanej studničke a voda z pumpy bola používaná iba na prevádzku bielidla.

Tak to zostalo až do augusta 1865, keď matka majiteľa domu pána Skollaude zistila, že príchuť vody z novej studne je veľmi kyslastá a vyjadrila sa k ostatným obyvateľom domu takto: že chutí skoro ako kyselka v Libverde. Po opakovaných poznámkach tejto pani sa opovrhovaná voda preskúmala pozornejšie a zistila sa kyslá jemne perlivá príchuť, a keď sa nechala stáť v pohári, stúpali z nej bublinky. To všetkých príjemne prekvapilo, pán Skollaude naplnil vodu do fľaše a šiel s ňou do Jablonca k lekárnikovi Ulrichovi, aby vykonal rozbor vody. Jeho posudok bol priaznivý, nazval pána Skollaudeho šťastným mužom, ktorý na svojom pozemku objavil možno veľmi cenný minerálny prameň a presvedčil ho, aby vodu nechal analyzovať chemikom. Za týmto účelom sa obrátil Skollaude najprv na doktora Weiskopf v Smržovke, ktorý pri chemickom skúmaní vo vode objavil liečivé minerálne prísady a plyny.

Keď sa táto správa o Kyselce vo Vratislaviciach rozšírila, niekoľko osôb sa rozpamätalo na pozoruhodné konštatovanie slávneho prírodovedca profesora Rittera z Berlína, ktorý približne 15 rokov predtým pri jednej svojej vedeckej ceste preskúmal geologicky naše údolia. Pán Ritter totiž zistil geognosticky a tvarovo veľkú podobnosť s krajom okolo Libverde a Flinsbergu (Swieradow Zdroj) a predpovedal kvôli tejto podobnosti tiež prítomnosť kyseliek vo Vroclavskom údolí. Dr. Ritter bol vtedy ubytovaný v hostinci u Zlatého leva a večer sa v rozhovore s prítomnými hosťami o tejto možnosti vyjadril.

Po správe o novo objavenom minerálnom prameni prúdili davy ľudí zblízka i z ďaleka, zvlášť z Liberca, aby vyskúšali silu a kvalitu tejto vody. Za nedeľných popludní bol prameň obklopený často viac ako sto ľuďmi, ktorí z prameňa pili a plnili si prinesené nádoby, čím sa dočasne zásoba vody vyčerpala. Niektorí spájali s prameňom veľké nádeje, iní zase potriasali neveriacky hlavou a tvrdili, že to nie je pravá kyselka, že nápadná príchuť pochádza z priľahlého bielidlá, kde sa používal chlór a ďalšie prísady, ktoré presakujú trávnikom do studne.

Aby presvedčil pochybovačov, dal majiteľ studne podrobne preskúmať vodu profesorom chémie na libereckej reálke Johannom Jaksch. Táto chemická analýza poskytla nasledujúci výsledok, ktorý profesor Jaksch publikoval v Reichenberger Zeitung 25. októbra 1865. Pripojil k tomu aj údaje o kyselkách v Libverde a vo Flinsbergu (Swieradow Zdroj).

Z toho vyplýva, že Vroclavská kyselka patrí k alkalickým železitým kyselkám, tak ako vody v Libverde a Flinsbergu.

Doktor Eduard Koch hovorí vo svojom diele "Minerálne pramene rakúskej cisárskej monarchie": "Majú oživujúci účinok, posilňujúci a mierne sťahujúci. Úspešne pôsobí pri dlhodobých chorobách sliznice dýchacieho ústrojenstva, pri chronických kataroch, chrapote, pri začínajúcej TBC, pri slabosti žalúdka a jeho zahlienenie , pri ženských ochoreniech a pri anémii.

Na jar roku 1866 nechal pán Skolaude studňu pekne vymurovať kameňom a cementom, upravil bielidlo vedľa svojho malého domu na kúpeľný domček a zveľadil dom a okolie v rámci svojich prostriedkov. Aby získal pre kúpele čistú vodu, nechal na protiľahlom severnom konci pozemku vyhĺbiť ešte jednu studňu s pumpou a pozerajme! - v nej tiež pramenila kyselka, s podstatne vyššími hodnotami ako po prvý raz.Táto voda pochádza z okrového, drobivého žulového podložia a má preto žltkastú farbu, ktorá sa ale zdá vyjasňovať, a doteraz nebola chemicky skúmaná.

Medzitým sa ale frekvencia návštev nového liečivého prameňa v tomto lete priaznivo zvyšuje, napriek nepriazni doby, vzhľadom k dobrej polohe ľudnatej obce medzi dvoma priaznivo sa vyvíjania priemyselnými mestami.

* 1 lakeť viedenský = 77,75 cm

 

Zdroj:

Anton Jäger: Dorfchronik (Dedinská kronika)

Leuteltgesellschat 1925, Gablonz a. N., Druck Emil Böhme

Strany: 362, 363, 364