Dr. Kittel

Kto bol doktor Kittel

Máloktorá postava je opradená toľkými mýtmi a povesťami ako Ján Josef Antonín Eleazar Kittel, slávny lekár a liečiteľ z pomedzia Jizerských hôr a Krkonôš. Hovorilo sa mu všelijako, "Faust Jizerských hôr", "severočeský Faust", "černokňažník zo Šumburku", "diablov doktor" .... Za každou touto prezývkou sa skrýva postava slávneho ránhojiča 18. storočia.

Za svojho života sa stal slávnym, po smrti legendárnym. Pochádzal z rozvetvenej rodiny s dlhou ránhojičskou tradíciou. Zakladateľom Kittelovskej tradície bol zrejme Kaspar, dedo slávneho hojiča rán, ktorý sa v prvej polovici 17. storočia usadil v dedine Ssubertovice (do r. 1648 české meno Šubrtovice, neskôr názov Ssumburgk, Schoenberg či Schumburk, česky Šumburk). Tu sa Kaspar dvakrát oženil a mal 11 detí. Patril k váženým ľuďom, najmä pre svoje liečiteľské umenie a vážnosti požíval až do svojej smrti v roku 1675.

Z početného množstva potomkov prevzal zručnosti po otcovi iba jediný, Melchior Ján Antonín, o ktorom sa uvádza, že bol tiež zámočník. Aj on musel uživiť početnú rodinu, pretože mal 14 detí a jedným z nich bol aj náš Antonín Eleazar Kittel. Ten nadviazal na liečiteľstvo svojho otca a deda a spolu s ním sa venoval hojeniu rán aj jeho brat Ignác Kašpar Antonín, ktorý viedol na Šumburku lekáreň.

Lekárom sa stal tiež Eleazárov prvorodený syn Jozef Pavel, ďalší štyria boli ránhojičmi a lekárnikmi. Avšak iba on nad všetkými vynikal. Prijímal pacientov z Viedne, liečil šľachtu v ďalekej Prahe, staral sa aj o chorých chudobných v širokom okolí Jizerských hôr a Krkonôš. Šíril povesť šumburských ránhojičov do vnútrozemia.

Momenty a zaujímavosti z Kittelovho života

  • Narodil sa v Šumburku (dnes Krásná *) 3. februára 1704 a 13. februára bol pokrstený v kostole v Bzí.
  • Ako deväťročný chlapec prežil morovú epidémiu.
  • V roku 1727, 25. novembra, sa v kostole archanjela Michaela na Smržovke konala Kittelova svadba. So svojou ženou Annou Máriou rodenou Güntherovou, dcérou brusičov z Kokonín, mali 11 detí, z nich 7 sa dožilo dospelosti.
  • Pravdepodobne neštudoval medicínu na žiadnej univerzite, mnohé vedomosti doháňal štúdiom odborných kníh. Od krajského grémia v Mladej Boleslavi mal obdržať  "Attest Incorporationis et Approbationis", čím získal hodnosť chirurga. Získal tým možnosť uchádzať sa o povolanie lekára, napríklad na niektorom z panstiev. Neskôr sa napríklad stal osobným lekárom grófa Des Fours na zámku Hrubý Rohozec.