Kto bol tajomný doktor Kittel?

„Od Šumburku*) poobhliadne sa celá krajina na všetky strany. Tiež tu žije slávny doktor, ktorý je veľmi starý, ale majstrovsky lieči.”

cestovný denník cisára Jozefa II. z 15. septembra 1779

Doktor Kittel
(z filmu Eleazar Kittel)

Máloktorá postava je opradená toľkými mýtmi a povesťami ako Jan Josef Antonín Eleazar Kittel, slávny lekár a liečiteľ z pomedzia Jizerských hôr a Krkonôš.

Za svojho života sa stal slávnym, po smrti legendárnym. Pochádzal z rozvetvenej rodiny s dlhou ranhojičskou tradíciou, lekárom sa stal tiež jeho prvorodený syn Josef Pavel, ďalší štyria boli ranhojičmi a lekárnikmi. Avšak on nad všetkými vynikal. Prijímal pacientov až z Viedne, liečil šľachtu v ďalekej Prahe, staral sa i o zdravie chudobných ľudí v širokom okolí Jizerských hôr a Krkonôš.

Jeho úspechy, sláva a majetok poskytli podnet k mnohým faustovským legendám a povestiam.

Dôležité momenty z Kittelovho života

Narodil sa 3. februára 1704 v Šumburku (dnes Krásná *), v dedinke učupenej v Jizerských horách pár kilometrov od mesta presláveného sklárstvom, Jablonca nad Nisou. Dňa 13. februára bol pokrstený v kostole v Bzí.
V roku 1727, dňa 25. novembra, sa v kostole archanjela Michaela na Smržovke (mestečko neďaleko Jablonca nad Nisou) konala Kittelova svadba. So svojou ženou Annou Marii mali 11 detí, z nich 7 sa dožilo dospelosti.

Lekárnictvo pravdepodobne neštudoval na žiadnej univerzite, všeobecne sa však mieni, že mal aprobáciu vojenského ranhojiča a chirurga.

Doktor Kittel (z knihy K. Fischera)

Z roku 1733 pochádza prvá písomná zmienka o úspešnom doktorovom liečení, keď vyliečil ženu jabloneckého richtára.

Úspechy v liečení mal veľké, a to ako u panstva, tak u prostého ľudu. Poznal a dokonale využíval liečivú silu byliniek, vodoliečbu, diagnostikoval tiež na základe rozboru moči. Neskôr, vďaka usilovnému štúdiu, praktikoval aj zložité chirurgické zákroky (napríklad očné operácie).

V zime 1738 sa stala nehoda, ktorá zmenila Kittelov život. Pri ceste za pacientom do Krkonôš sa pod ním preboril ľad a doktor sa len horko ťažko zachránil z ľadových vĺn Labe. Vážne sa rozstonal - do tej doby silný muž zoslabol a liečiteľská prax ho veľmi vyčerpávala. Napriek tomu jeho lekárske umenie a chýr rástli.

	Burk, tajuplné sídlo doktora Kittela (na kresbe Josefa V. Scheybala z roku 1962)	Na konci štyridsiatych rokov dokončil stavbu svojho obrovského a tajomného sídla nazývaného Burk (tz. hrad). Medzi ľuďmi sa šírili prvé povesti, podľa ktorých mu financie na stavbu Burku dával Diabol. V poschodovom drevenom dome mal lekáreň, izby pre svojich pacientov, vraj i pitevňu a miestnosť s ľudskými kostrami a knihami.

V roku 1756 zahájil doktor neďaleko Burku stavbu filiálneho kostola, ktorú sám financoval. Podľa jedných to bolo poďakovanie Bohu za záchranu z mrazivých labských vĺn ,druhí zase šírili, že to kvôli pocitu blížiacej sa smrti. Podľa ľudových povestí sa snažil očistiť svoju dušu a vykúpiť sa tak zo spolku s Diablom a uniknúť peklu.
Kostol bol vysvätený v roku 1760, o dva roky neskôr boli do tzv. Svätých schodov uložené ostatky svätých a po ďalších jedenástich rokoch bola dostavaná aj veža. Od roku 1772 bol šumburským kaplánom Filip Jakub, ôsmy z Kittelových detí. Ten sa potom v roku 1783 stal prvým šumburským farárom (podľa povestí ďalší dôkaz o snahe vyviazať sa zo zmluvy s Diablom).

Na jeseň 1777 sa v Šumburku konala veľká oslava zlatej svadby manželov Kittelových, ktorej sa zúčastnilo veľa významných hostí vrátane šľachty a o ktorej sa ešte dlho hovorilo. Doktor Kittel bol už známou osobnosťou po celých Čechách.
Kittelova žena Anna Marie zomrela 20. Augusta 1782. Necelé tri mesiace pred jeho osemdesiatymi narodeninami, dňa 16. Novembra 1783, sa Šumburk rozlúčil i s vychýreným doktorom.

Text napísal Jan Vokurka, odbornou korektúrou previedla koncom roku 2007 pani dr. Jana Scheybalová. Bohužiaľ to bola jedna z jej posledných prác, pani doktorka v januári 2008 zomrela. Aspoň takto jej ďakujeme nahor do neba.

Za pomoc pri zhromažďovaní Kittelovských informácií ďakujeme pánovi Mgr. Kašparovi zo Státního okresního archivu v Jablonci nad Nisou.

*) Šumburk, nemecky Schumburg, už v mapách nenájdete. Voľným prekladom (nepatričného) Schőnburg sa z neho stala Krásná, dnes súčasť obce Pěnčín, asi 5km južne od Jablonca nad Nisou (viď. mapa)